Rada Európskej únie prijala v týchto dňoch kľúčové rozhodnutia týkajúce sa klimatickej politiky, ktoré majú vplyv na energetiku, dopravu a konkurencieschopnosť ekonomiky. Hlavnými bodmi sú odklad spustenia systému ETS2 a úprava podmienok pre dosiahnutie klimatického cieľa pre rok 2040, čím sa zvyšuje flexibilita pre členské štáty.

Odklad ETS2 a zmiernenie ambícií

Nový poplatok za emisie CO2 z fosílnych palív v individuálnom vykurovaní a doprave, známy ako ETS 2, sa posúva. Pôvodné pravidlá smernice počítali so spustením v roku 2027 (s možnosťou odkladu o rok), avšak Rada EÚ sa jasne dohodla na odklade na rok 2028. Tento krok bol prijatý najmä pre obavy z dopadov na ceny palív a vykurovania, ktoré by najviac zasiahli nízkopríjmové domácnosti v krajinách strednej a východnej Európy. Viaceré krajiny, vrátane Slovenskej republiky považujú ústupky za nedostatočné a budú presadzovať zrušenie celého systému.

Nový klimatický cieľ pre rok 2040

EÚ aj naďalej ponechala svoj cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 90 % do roku 2040, ale Rada EÚ schválila kompromis, ktorý tento cieľ robí flexibilnejším. Kľúčovou zmenou je možnosť, aby členské štáty nakupovali emisné kredity z krajín mimo EÚ, ktorými môžu pokryť maximálne 5 % potrebného zníženia emisií. V praxi to znamená, že reálna cieľová úroveň zníženia emisií v rámci EÚ sa posúva na 85 % do roku 2040. Táto možnosť má byť uplatniteľná od roku 2036.

Rada tiež zaviedla poistku spočívajúcu v podmienke, že EÚ prispôsobí klimatický cieľ, ak ekonomické a iné podmienky nebudú umožňovať jeho dosiahnutie, pričom sa počíta s priebežným dvojročným vyhodnocovaním pokroku. Tento postup má brať do úvahy vedecké poznatky, technologický pokrok, konkurencieschopnosť EÚ, ale aj vývoj cien energií a dopad na ekonomiku a domácnosti.

Reakcia odbornej verejnosti

Reakcie na rozhodnutia Rady sa líšia naprieč krajinami. Niektoré krajiny uviedli, že vďaka svojej iniciatíve zabránili prijatiu "deštruktívneho" 90 % cieľa bez dodatočnej flexibility.

Iný odborníci vnímajú 90 % cieľ ako politicky stanovený pre prezentáciu EÚ ako klimatického lídra, ale dvojročné prehodnocovanie považujú za únikovú cestu v prípade straty konkurencieschopnosti. Možnosť nákupu zahraničných kreditov označujú ako "slabú útechu", pretože štáty tak či tak odčerpajú zdroje z ekonomiky.

Niektorí odborníci považujú úpravu cieľa len za kozmetickú a upozorňujú na pretrvávajúce riziká pre konkurencieschopnosť.

Objavili sa ale aj opačné názory a niektorí odborníci naopak nesúhlasia s odkladom ETS 2, pretože je to kľúčový trhový nástroj pre urýchlenie transformácie a rozvoja elektromobility.

Časť analytikov dokonca tvrdí, že odklad ETS 2 a úprava cieľa nepredstavujú zmiernenie, ale skôr upevnenie Green Dealu. Varujú, že posunutie systému povedie k rýchlejšiemu nárastu cien povoleniek po jeho spustení, pretože trh bude musieť doháňať stratený rok intenzívnejším tempom dekarbonizácie. Objavili sa dokonca aj názory, že stanovenie záväzného cieľa pre rok 2040 je sprísnenie oproti súčasnému stavu.

Finálne znenie legislatívnej úpravy ešte môže zmeniť Európsky parlament, ktorý bude o návrhu Rady rozhodovať v nasledujúcich týždňoch.