Kedy môže súd obmedziť spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony a aké sú hranice tohto zásahu? Príspevok analyzuje platnú právnu úpravu podľa § 10 Občianskeho zákonníka, kľúčové princípy rozhodovacej praxe slovenských súdov a predstavuje zásadné zmeny, ktoré prináša pripravovaný nový Občiansky zákonník. Ten má od 1. júla 2027 uprednostniť podporované rozhodovanie a inštitút predbežného prehlásenia ako menej invazívne alternatívy, pričom obmedzenie spôsobilosti na právne úkony by malo zostať prostriedkom ultima ratio.

I. Prečo je téma stále aktuálna

Predstavme si staršieho pána s diagnostikovanou demenciou pri Alzheimerovej chorobe, ktorý podpisuje dokumenty, ktorým nerozumie. Alebo mladého muža trpiaceho paranoidnou schizofréniou, ktorý napriek zjavnému neporozumeniu záväzkovým vzťahom, uzatvára nevýhodné zmluvy a ľahko podlieha vplyvu okolia. Práve pre takéto a podobné situácie sa do slovenského právneho poriadku zaviedol inštitút pozbavenia a neskôr obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.

Hoci primárnym cieľom tohto inštitútu je ochrana osoby trpiacej duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, stále ide o jeden z najzávažnejších zásahov do integrity fyzickej osoby. Táto téma si však zaslúži pozornosť nielen z hľadiska platnej právnej úpravy a rozhodovacej praxe súdov, ale aj s ohľadom na zásadné zmeny, ktoré má v tejto oblasti priniesť nový Občiansky zákonník.

II. Súčasná právna úprava: trojprvkový test

Aktuálna hmotnoprávna úprava vychádza z § 10 Občianskeho zákonníka [1] a podmieňuje obmedzenie spôsobilosti splnením troch kumulatívnych predpokladov:

• existenciou duševnej poruchy,
• táto porucha nesmie mať len prechodný charakter a
• v jej dôsledku je fyzická osoba schopná robiť len niektoré právne úkony. [2]

Procesný rámec v tejto oblasti vymedzuje od 1. júla 2016 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) [3], ktorý, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, nepočíta s možnosťou úplného pozbavenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. V praxi teda platí, že ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti, vo výroku rozhodnutia vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť obmedzil. [4]

III. Mantinely v rozhodovacej praxi súdov

1. Záujem dotknutej osoby má vždy prednosť

Základný interpretačný rámec vymedzil Ústavný súd SR v náleze I. ÚS 313/2012, ktorý zostáva naďalej jedným z najvýznamnejších rozhodnutí v tejto oblasti. Ústavný súd kategoricky konštatoval, že „zbavenie (pozn. – aktuálne už len obmedzenie) človeka spôsobilosti na právne úkony predstavuje jeho právnu smrť a ide o prostriedok ultima ratio – možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky nedajú použiť alebo sa stanú neúčinnými.“ [5]

Súčasne zdôraznil, že „pri interpretácii zákonného ustanovenia o ... obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu – vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer tohto inštitútu, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.“

Ako, dovolíme si tvrdiť, správne poznamenal Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku sp. zn. 8Co/14/2022, obmedzenie spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Ide o opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. [6] Z predmetného východiska plynie aj zásada subsidiarity, v zmysle ktorej k obmedzeniu spôsobilosti možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej invazívne prostriedky ochrany alebo je zjavné, že ich použitie nemá žiaden zmysel. [7]

2. Reštriktívny výklad a proporcionalita rozsahu

Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 17CoP/26/2018 [8] zdôraznil, že konanie o spôsobilosti na právne úkony je rozhodovaním o najcitlivejšej otázke existencie človeka – jeho svojprávnosti. V totožnom rozhodnutí súd zároveň konštatoval, že samotná existencia trvalej duševnej poruchy na obmedzenie spôsobilosti nepostačuje. Ďalšou podmienkou je preukázanie, že táto porucha skutočne vylučuje alebo obmedzuje schopnosť osoby uskutočňovať konkrétne právne úkony.

Zjednodušene povedané, vždy by sa malo prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu aj na oblasť životných situácií človeka, kedy je obmedzenie spôsobilosti v jeho záujme i v záujme spoločnosti. Má ísť o opatrenie ochranného, nie represívneho charakteru. [9] Rovnako platí, že rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti sa týka len realizácie právnych úkonov. Teda, takéto rozhodnutie v žiadnom prípade nezbavuje človeka samostatne konať v bežných záležitostiach každodenného života, ku ktorým patrí napr. používanie hromadnej dopravy a pod. [10]

3. Znalecký posudok je nevyhnutný, ale nie dostačujúci

Jednou z najdôslednejšie sledovaných požiadaviek v doterajšej rozhodovacej praxi slovenských súdov je komplexnosť dokazovania. Súdy opakovane konštatovali, že samotná diagnóza (preukázaná znaleckým posudkom) na vydanie rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nepostačuje.

Ústavný súd SR v náleze I. ÚS 313/2012 jasne uviedol, že znalecký posudok z odboru psychiatrie je síce nenahraditeľný, avšak sám osebe nestačí. Súd je povinný vykonať širšie dokazovanie zahŕňajúce najmä priamy výsluch posudzovanej osoby a zisťovanie jej rodinných, majetkových a sociálnych pomerov. [5]

Krajský súd v Nitre v rozsudku sp. zn. 9CoP/53/2018 [11] a Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 11CoP/12/2021 [12] túto požiadavku ďalej rozvinuli. Súd by v zmysle týchto rozhodnutí mal znalecký posudok hodnotiť len ako jeden z dôkazov a to s ohľadom na jeho správnosť, vnútornú logiku a úplnosť, no samotné medicínske zistenie musí byť nevyhnutne doplnené o preukázanie konkrétneho vplyvu diagnostikovanej poruchy na schopnosť osoby uskutočňovať právne úkony.

[1] § 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

[2] Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12CoP/26/2021; Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 27CoP/26/2022.

[3] Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov.

[4] Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 11CoP/12/2021.

[5] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 313/2012.

[6] Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 8Co/14/2022.

[7] Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 27CoP/26/2022.

[8] Rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17CoP/26/2018.

[9] Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 5CoP/8/2023.

[10] Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 15CoP/49/2022.

[11] Rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. 9CoP/53/2018.

[12] Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 11CoP/12/2021.

Prečítajte si celý článok autora na E-právo.sk: Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v prípade duševnej poruchy: Od ultima ratio k podpore pri rozhodovaní