Manželia často vidia v rozvode únik od konfliktov. S Martinou Lysinovou sme sa rozprávali o tom, že v skutočnosti sa po ňom situácia môže omnoho viac zamotať.

Zastupujete rozvádzajúcich sa manželov alebo rodičov už nejaký čas. Ako sa za túto dobu zmenili najčastejšie problémy, s ktorými sa na vás obracajú?

Veľa sa toho nezmenilo, najčastejšie riešime úpravu povinností rodičov k deťom a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Došlo k miernemu zvýšeniu počtu prípadov úpravy podielového spoluvlastníctva, keďže nezanedbateľné množstvo párov žije bez manželského zväzku. Čo zároveň, bohužiaľ, ostalo podobné, je tendencia súdov zverovať deti po rozvode automaticky do starostlivosti matky. A to aj v prípadoch, keď je zjavné, že sa u otca dieťaťu darí lepšie.

Aký pomer je prípadov, kedy súdy zveria deti matke?

Situácia na Slovensku je taká, že približne 75 percent detí sa po rozvode alebo odlúčení rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky. Asi 10 percent detí je zverených otcovi a zvyšok tvorí spoločná a striedavá starostlivosť. Stále tu teda nemáme úplnú rovnocennosť rodičov s tým, že by súdy objektívne posúdili, u ktorého z rodičov dieťaťu bude lepšie, ak nepripadá do úvahy striedava alebo spoločná osobná starostlivosť.

Čím si myslíte, že to je spôsobené?

Funguje tam istá tradičná mentalita, je jednoducho zaužívané, že dieťa sa zveruje matke. Toto by sa podľa mňa malo zmeniť. Spomeniem jeden z mnohých príkladov z praxe, kedy dieťa bolo zverené napríklad do striedavej osobnej starostlivosti. Prichádzali pritom vyjadrenia zo školy, že keď bolo dieťa u otca, v jeho správaní nastal citeľný rozdiel k lepšiemu. Dieťa bolo vyspaté, naučené. No v čase, kedy sa oň starala mama, prichádzali hlásenia z obce, že dieťa sa po večeroch potuluje, zistilo sa, že nechodí na tréningy a že v škole je nepripravené. Napriek tomu súd dieťa nechcel zveriť otcovi.

Od akého veku dieťaťa by ste uvítali, keby súdy viac zvažovali zverovanie dieťaťa do osobnej starostlivosti otcovi?

Od času, kedy dieťa už nie je odkázané na starostlivosť matky. Pokiaľ sa teda napríklad rozprávame o školopovinných deťoch, tam by som určite uvítala viac objektívnosti v otázkach zverenia detí do starostlivosti otca. Musím však povedať, že vidím aj tu určitý posun. Pribúdajú súdy, ktoré spôsobilosť otcov postarať sa o deti zvažujú a tejto možnosti sa venujú. A nakoniec posun vidím aj v tom, že na Slovensku pred pätnástimi rokmi zaviedli inštitút striedavej osobnej starostlivosti. Keď som sa témam rodinného práva začala venovať, bola to novinka. Aj napriek tomu, že striedavá osobná starostlivosť má aj svoje negatíva, je to priestor, v ktorom môžu mať deti zachovaný vzťah s oboma rodičmi.

Striedavá osobná starostlivosť do Zákona o rodine teda pribudla dávnejšie, no pred dvomi rokmi sa zaviedla aj takzvaná spoločná osobná starostlivosť. Aký je medzi nimi rozdiel?

O striedavej osobnej starostlivosti si niektorí myslia, že jej podstatou je sťahovanie dieťaťa z domácnosti jedného rodiča k druhému. Nemusí to tak však byť. “Striedavka” je o tom, že sú vopred pevne stanovené termíny, kedy sa ktorý rodič o deti stará. Nemusí ísť o rozdelenie času 50 na 50, závisí to aj od veku dieťaťa. A táto starostlivosť sa zároveň môže odohrávať kdekoľvek. Dieťa sa teoreticky nemusí pohnúť z bytu, ale rodičia sa pri ňom striedajú, teda sa oň starajú každý zvlášť, no v jednej domácnosti. To je ideálny prípad, pretože dieťa nestráca pocit domova. Vyžaduje si to však značné finančné náklady.

Prečítajte si celý rozhovor na marker.sk: Keby ľudia vedeli, čo ich čaká po rozvode, možno by si ho viacerí rozmysleli