Voľby do vyšších územných celkov (VÚC) a komunálne voľby sa budú konať spoločne v rovnaký deň a rovnaký čas na jeseň tohto roka 2022. Termín spojených volieb ešte oficiálne nie je známy, avšak predpokladaný termín vychádza na sobotu 29. októbra 2022. Konanie spojených krajských a komunálnych volieb presadila ešte predchádzajúca vláda a schválil parlament v rámci predchádzajúceho volebného obdobia a to v roku 2017. Zámerom bolo zoškrtať aspoň jeden volebný termín. K volebným urnám totiž chodíme pomerne často, nakoľko si volíme zástupcov do Národnej rady SR, do Európskeho parlamentu, volíme si prezidenta SR a osobitne sme doposiaľ volili aj lokálnu miestnu politickú reprezentáciu v obciach a vo vyšších územných celkoch. Obyvatelia si tak budú práve v tomto roku 2022 prvýkrát voliť svojich zástupcov do orgánov obcí a samosprávnych krajov v spoločných voľbách v rovnakom čase.

Zjednotenie termínu sa dosiahlo tak, že súčasné funkčné obdobie orgánov VÚC sa predĺžilo na päť rokov. V dôsledku toho sa vytvorila možnosť, aby voľby do orgánov samosprávy obcí a orgánov vyšších územných celkov v tomto roku sa mohli konať v jeden deň. Župné a komunálne voľby budú jednokolové. Voliči si predsedov, ako aj poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov ako aj starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev zvolia na štyri roky. K spojeniu komunálnych volieb a volieb do orgánov VUC sa dosiahlo zmenou ústavy a zmenou zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Súčasne so zmenou ústavy bolo potrebné upraviť aj volebné pravidlá, aby bolo zabezpečené riadne a bezproblémové vykonanie volieb pre obidva druhy orgánov v rovnakom čase.

Očakávané prínosy spojenia komunálnych volieb a volieb do orgánov VUC a možné obavy

Zákonodarca pri schvaľovaní vyššie uvedených zmien sledoval zámer vytvorenia lepšieho prostredia pre voliča na výkon jeho ústavného práva voliť. Pre voliča to znamená voliť tieto orgány v jeden deň, na rovnakom mieste, čo v konečnom dôsledku mu má nielen usporiť čas, ale aj zvýšiť pozornosť vo vzťahu ku kandidátom a prirodzenému výberu tých z nich, ktorí sú spôsobilí plniť jeho predstavy v jednotlivých orgánoch. Nepochybne hlavným cieľom zákonodarcu bolo ušetrenie nákladov na organizačné zabezpečenie volieb, ktoré sú nižšie v prípade konania oboch volieb v jeden deň ako v prípade konania volieb osobitne ako tomu bolo doteraz. Ďalším očakávaným prínosom by malo byť taktiež zvýšenie účasti voličov najmä vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, čím by sa mal posilniť mandát ich volených zástupcov. Cieľom je snaha o zvýšenie volebnej účasti, ktorá z praxe už vykonaných volieb v minulosti, nie je príliš vysoká. Komunálne i župné voľby patria dlhodobo k tým, ktoré sú pre voličov menej príťažlivé. Paradoxne, kandidátov na starostov či primátorov často obyvatelia osobne poznajú a ich rozhodnutia majú priamy dopad na ich život. Voliči možno majú dojem, že na lokálnej a regionálnej úrovni sa neprijímajú tak dôležité politické rozhodnutia ako na úrovni celonárodnej, čo však nie je pravda.

Na druhej strane sa však v súvislosti s touto novinkou a teda konaním komunálnych a župných volieb v jeden deň objavujú aj obavy o prehľadnosti volieb pre občanov ako voličov najmä z pohľadu zrozumiteľnosti a orientácie pri voľbe a výbere kandidátov z tak veľkého množstva kandidátnych listín vzhľadom na súbežné volenie orgánov obcí a samosprávnych krajov. Uvedené platí obzvlášť v prípade Bratislavy a Košíc, kde si budú obyvatelia voliť kandidátov a svojich zástupcov do mestského zastupiteľstva, miestnych zastupiteľstiev, primátorov, starostov mestských častí, poslancov VÚC a predsedu samosprávneho kraja. Rovnako volebné kampane do komunálnych volieb a volieb do orgánov samosprávnych krajov jednotlivých kandidátov budú prebiehať súbežne, čo môže byť pre občanov menej prehľadné. Rovnako je otázne ako dokážu na verejnosti menej známi kandidáti v rámci volebnej kampane sa predstaviť a predstaviť svoj program a osloviť svojich voličov pri súbežnom väčšom množstve kandidátov kandidujúcich do rôznych orgánov v rámci obce alebo samosprávneho kraja. Až vo voľbách na jeseň tohto roka sa ukáže ako sa občania vysporiadajú s uvedeným spoločným konaním župných a komunálnych volieb.

Voľby prebehnú s určitými novými pravidlami, ktoré boli schválené novelou volebného zákona. Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 2. decembra 2021 novelu zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (ďalej len „volebného zákona“), ktorá bola dňa 22.12.2021 publikovaná v Zbierke zákonov ako zákon č. 512/2021 Z. z. Uvedená novela bola reakciou na požiadavky voličov, ktorí dlhodobo žiadali o zosúladenie volieb do orgánov územnej samosprávy. Prioritným cieľom zmeny volebného zákona bolo podľa jej predkladateľa vytvorenie legislatívnych podmienok na vykonanie týchto volieb tak, aby priebeh hlasovania, zisťovanie výsledkov volieb, ako aj vedenie volebnej kampane mohli prebehnúť úspešne, korektne a bez rušivých momentov. Predmetnou novelou boli schválené aj zmeny v zákone č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani.

Zjednotenie odmien členov volebných komisií

Uvedenou novelou došlo k zjednoteniu nároku na odmenu členov volebných komisií všetkých stupňov tak, aby členovia každej volebnej komisie mali nárok na odmenu. Doterajšia absencia odmeny za výkon funkcie členov obvodných volebných komisií a členov volebných komisií samosprávnych krajov vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a členov okresných volebných komisií vo všetkých druhoch volieb spôsobovala problémy pri organizačnom zabezpečení volieb, a to najmä v súvislosti s obsadením predmetných volebných komisií jej členmi. Vzhľadom na náročnosť dvoch volieb konaných v jeden deň bolo potrebné túto diskrimináciu odstrániť a predpokladá sa, že priznaním odmeny dôjde k zvýšeniu záujmu o členstvo v týchto volebných komisiách.

Elektronizácia a spracovávanie výsledkov

Volebné komisie všetkých stupňov, vrátane okrskových volebných komisií majú v zmysle novely povinnosť zasielať zápisnicu o výsledku volieb volebnej komisii vyššieho stupňa už elektronicky. Listinné vyhotovenie zápisnice podpísané členmi volebnej komisie sa bude doručovať orgánu príslušnému na úschovu volebných dokumentov až po ukončení činnosti volebnej komisie. Zákon nariaďuje starostom obcí povinnosť zabezpečiť internetové pripojenie pre potreby okrskovej volebnej komisie práve za účelom elektronického zasielania zápisníc. Od povinného elektronického spracovania a zasielania volebných zápisníc sa očakáva, že dôjde k skráteniu celkového času spracovania a k zníženiu výskytu chýb pri vypĺňaní zápisníc. Odpadne teda čakanie na fyzické preberanie dokumentov. Na druhej strane zmena zvýši už aj tak nesmierne vysoké nároky na presnosť priebežných výsledkov.

Jednotná dĺžka volebného moratória

Súčasne došlo schválením novely k zavedeniu jednotnej dĺžky trvania „volebného moratória“, a to na 48 hodín pred dňom konania volieb. Týmto došlo k zjednoteniu „moratória“ pre vedenie volebnej kampane, uverejňovanie prieskumov verejnej mienky, či informácii o kandidujúcich subjektov prostredníctvom periodickej tlače, rozhlasového a televízneho vysielania.

Transparentnosť volebnej kampane

Ďalšou schválenou zmenou je posilnenie kontroly nad transparentnosťou volebnej kampane. Došlo k preneseniu kontroly nad dodržiavaním transparentnosti volebnej kampane a ukladanie sankcií pre jej porušenie na okresné úrady. Kontrola okresnými úradmi ako orgánmi pôsobiacimi priamo na území, na ktorom sa vedie volebná kampaň, by mala byť z hľadiska jej teritoriálneho dosahu účelnejšia a efektívnejšia.

Za zmienku stojí taktiež novinka spočívajúca v povinnosti uloženej bankám a pobočkám zahraničných bánk zriadiť kandidátom vo voľbách na požiadanie osobitný platobný účet tzv. „transparentný účet“ na ktorom sú údaje nepretržite prístupne tretím osobám a na ktorom sa zobrazujú informácie v zákonom určenom rozsahu. Uvedená nová povinnosť bola uložená bankám vzhľadom na aplikačnú prax z minulosti, ktorá ukázala, že niektorým kandidátom vo voľbách do orgánov samosprávy obcí banka odmietla zriadiť uvedený účet. Ministerstvo vnútra SR má ďalej v zmysle novely možnosť v rámci dodržiavania kontroly financovania volebnej kampane identifikovať darcu finančného príspevku. V praxi pravidelne dochádza k nahromadeniu veľkého počtu podnetov týkajúcich sa podozrenia z porušenia zákona o volebnej kampani v čase volebnej kampane, pričom ich preverenie a prípadné vykonanie správneho konania je časovo náročné. Doterajšie lehoty nepostačovali na riadne prešetrenie veci a vydanie rozhodnutia o uložení pokuty v správnom konaní. Z uvedeného dôvodu došlo k predlženiu subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za porušenie zákona o volebnej kampani z jedného roka na tri roky a objektívnej lehoty z troch rokov na päť rokov.

Pandémia a voľby

Prekážkou práva voliť je v zmysle volebného zákona zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia. U osoby, na ktorú sa vzťahuje nariadenie izolácie v domácom prostredí (karanténna) z dôvodu ochorenia COVID-19, prekážka výkonu aktívneho volebného práva predpokladaná vo volebnom kódexe existuje. Otázna je zlučiteľnosť predmetnej prekážky výkonu aktívneho volebného práva so základnými ústavnými princípmi volebného práva, predovšetkým s princípom všeobecnosti. Takáto prekážka by mohla byť ústavne konformná jedine v prípade, pokiaľ by štát vzhľadom na existujúci stav technologického rozvoja nebol vôbec spôsobilý zabezpečiť taký alternatívny výkon volebného práva chorými alebo potenciálne chorými voličmi, pri ktorom by miera ohrozenia verejného zdravia bola akceptovateľná. Štát výkon volebného práva všetkým voličom pri súčasnom primeranom riziku ohrozenia verejného zdravia schopný zabezpečiť je resp. by mal byť. Vzhľadom na pretrvávajúcu pandémiu COVID -19 bolo novelou upravené znenie § 4 volebného zákona konkrétne doplnená možnosť ustanoviť v čase pandémie a v príčinnej súvislosti s ňou osobitným zákonom podmienky, za ktorých sa prekážka práva voliť na voličov, ktorým bolo ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia, nebude vzťahovať a títo budú môcť uplatniť svoje aktívne volebné právo. Uvedené konštatuje dôvodová správa predmetnej novely. Orgány verejného zdravotníctva sú na účely vyznačenia prekážky práva voliť povinné oznámiť príslušnej obci údaje o voličovi, ktorému sa zákonom ustanovilo obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia, a to v posledný pracovný deň predo dňom konania volieb a v deň konania volieb. Cieľom zmeny právnej úpravy prijatej novelou volebného zákona je podľa predkladateľa umožniť hlasovať aj voličom, ktorí by sa za iných okolností z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 nemohli zúčastniť volieb. V uvedenom prípade sa objavili aj protichodné názory a interpretácie schválenej novely v zmysle ktorých sa novela usiluje dosiahnuť, aby nariadená karanténa alebo izolácia v domácom prostredí bola automaticky vnímaná ako prekážka práva voliť, a teda dôvodom na obmedzenie resp. neuplatnenie aktívneho volebného práva. Vyskytli sa aj názory, ktoré v tejto súvislosti, poukazovali na možnú protiústavnosť novely volebného zákona v tejto časti. Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu vrátane súčasných nálad v spoločnosti poznačených pandemickou únavou a reštriktívnymi opatreniami a obmedzeniami, bolo by vhodné vo verejnom záujme urýchlene, úplne, jasne a jednoznačne deklarovať akým spôsobom budú svoje volebné právo realizovať osoby v karanténe a v akom režime budú fungovať volebné miestnosti v blížiacich sa komunálnych a župných voľbách 2022. Na záver možno vysloviť jedno prianie a to, aby spoločné komunálne a župné voľby na jeseň tohto roka prebehli úspešne, korektne a bez rušivých momentov a s čo najväčšou volebnou účasťou.