Európa po energetickej kríze zmenila pravidlá nákupov plynu aj bezpečnosti dodávok. Slovensko však stále tlmí ceny plošne. Advokátka Barbora Balunová vysvetľuje, prečo to nemôže fungovať naveky.

Energetická kríza z roku 2022 ukázala, ako rýchlo sa môže vojna, geopolitika či výpadok dodávok plynu premietnuť do účtov domácností a nákladov firiem. Európa odvtedy posilnila koordináciu nákupov, zásobníky aj pravidlá solidarity medzi štátmi. Slovensko však stále rieši dostupnosť energií najmä cez regulované ceny a plošnú pomoc.

Advokátka Barbora Balunová z L/R/P advokáti upozorňuje, že tento model nemôže byť trvalou náhradou za sociálnu politiku. Pomoc sa má podľa nej viac sústrediť na domácnosti, ktoré si bez nej nedokážu zabezpečiť primerané teplo, elektrinu či plyn. Firmy by zas nemali čakať na ďalšiu krízu, ale riešiť dlhodobé zmluvy, vlastné zdroje, komunitnú energetiku aj nový systém ETS2.

Európa po roku 2022 čelí ďalším otrasom na energetických trhoch. Napätie a obmedzenia v Hormuzskom prielive znovu ukázali, ako rýchlo sa geopolitika môže premietnuť do cien energií. Trh s elektrinou sa však zatiaľ nevymkol tak ako počas plynovej krízy. Je to náhoda, alebo sa Európa za tie roky niečo naučila?

Určite áno. Rok 2022 bol možno najzásadnejšou energetickou krízou za posledné desaťročia. Ak je región závislý od jedného zdroja alebo dodávateľa, zmena sa veľmi rýchlo premietne do cien plynu aj elektriny. Vtedy sa zjednodušene dalo povedať, že cena zemného plynu krát dve sa približne rovnala cene elektriny. Rusko začalo dodávky plynu využívať ako politický nástroj a trh sa dostal do situácie, ktorú podniky ani domácnosti nevedeli predvídať.

Európska únia sa z tohto šoku poučila. Vznikla energetická platforma, neskôr mechanizmus na agregovanie dopytu a koordinované nákupy plynu. Ich zmyslom je, aby štáty a firmy pri hľadaní nových dodávateľov nekonkurovali samy sebe. Posilnili sa aj pravidlá pre zásobníky, terminály na skvapalnený zemný plyn, cezhraničnú spoluprácu a solidaritu pri výpadkoch.

Riziko nezmizlo, ale Európa dnes dokáže reagovať koordinovanejšie. Dôležité je aj to, že pri mimoriadnych situáciách vie prijímať nové pravidlá rýchlejšie než v minulosti. Kým pred krízou mohol celý proces od iniciatívy po prijatie trvať roky, pri naliehavých témach sa vie zásadne skrátiť.

Kde zostáva slabé miesto?

V komunikácii a vo flexibilite. Energetika nie je statický systém. Menia sa trhy, technológie, zdroje aj geopolitická situácia. Ak vytvoríme príliš rigidnú štruktúru, môže mať presné pravidlá, ale nebude vedieť dostatočne rýchlo reagovať na novú krízu.

Dôležitá je preto spolupráca európskych inštitúcií, národných regulátorov, prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav aj organizátorov trhu. Kríza nás naučila, že musíme byť pripravení aj na výzvy, ktoré dnes ešte nevieme presne pomenovať.

Cena nie je len komodita

Slovensko má nízke regulované ceny energií pre domácnosti, zatiaľ čo priemysel dlhodobo upozorňuje na vysoké náklady. Čo to hovorí o našom systéme a kto ho napokon platí?

Napokon ho platíme všetci. Cena energie nie je iba cena elektriny alebo plynu ako komodity. Súčasťou konečného účtu sú distribučné a ďalšie sieťové poplatky. Slúžia na prevádzku, údržbu, bezpečnosť a modernizáciu sústavy. Ak štát drží časť cien nízko alebo ich priamo dotuje, náklady nezmiznú. Presunú sa do štátneho rozpočtu alebo do iných častí systému. Slovensko má silnú reguláciu cien elektriny, plynu aj tepla, navyše doplnenú energopomocou. Z právneho pohľadu však podľa mňa takýto model nemožno považovať za dlhodobo udržateľný. Európske pravidlá vychádzajú z toho, že ceny majú byť v zásade trhové, pričom osobitnú ochranu majú dostať zraniteľní a energeticky chudobní odberatelia. Sociálny problém by sme preto nemali riešiť plošným zásahom do cien pre všetkých. Domácnosť, ktorá pomoc naozaj potrebuje, ju má dostať. Plošná podpora však míňa peniaze aj na ľudí, ktorí si svoje účty vedia zaplatiť bez nej.

Aký signál takýto systém vysiela priemyslu a investorom?

Priemysel sa nepozerá primárne na ceny domácností. Pre firmy je dôležitá vlastná cena energie, sieťové poplatky, náklady na prepravu plynu a celková predvídateľnosť nákladov. Po zmene geopolitickej situácie zdražela aj preprava plynu, pretože Slovensko už nemá rovnakú pozíciu na hlavnej tranzitnej trase z východu na západ ako v minulosti.

Pre priemysel sú preto dôležité dlhodobé kontrakty, vlastné zdroje a dohody typu PPA medzi výrobcom a odberateľom elektriny. V poslednom odporúčaní Európskej komisie z apríla 2026 sa uvádza, že Slovensko sa pri podpore a využívaní PPA kontraktov zaradilo medzi posledných 7 krajín EÚ. Pritom práve takéto zmluvy môžu firmám stabilizovať cenu elektriny a lepšie plánovať náklady.

Môže lokálna energetika priniesť úspory aj celej sústave?

Áno. Nedávno som videla analýzu organizácie z Česka, ktorá porovnávala zahraničné skúsenosti s lokálnymi distribučnými tarifami. Vyplývalo z nej, že podpora miestnej výroby a miestnej spotreby elektriny môže celej sústave priniesť úspory v ráde stoviek miliónov eur. Ak sa elektrina vyrobí a spotrebuje blízko seba, nemusí sa v rovnakom rozsahu prenášať cez veľké časti sústavy. To môže znížiť tlak na infraštruktúru. Distribučné poplatky však nemožno vnímať iba ako náklad, ktorý treba stlačiť. Sú zdrojom na údržbu, bezpečnosť a modernizáciu siete. V zahraničí už existujú modely, pri ktorých majú lokálna výroba a lokálna spotreba výrazné úľavy na distribučných poplatkoch. Na Slovensku zatiaľ takýto model nefunguje.

Prečítajte si celý rozhovor, ktorý bol publikovaný v Hospodárskych novinách: Lacná energia pre všetkých neexistuje. Účet aj tak zaplatíme všetci, hovorí advokátka