Vytvoriť úspešný rodinný biznis je sen mnohých podnikateľov, no uspeje len zlomok z nich. Rodinné firmy často myslia v horizonte generácií, nie kvartálnych výsledkov. Spájajú ich hodnoty, tradícia, odkaz. Rodinné puto môže byť tým najsilnejším tmelom, ale v prípade nutných manažérskych rozhodnutí aj výzvou. Konflikty v rodine sa ľahko prenesú do podnikania a naopak. Kľúčovým momentom pre prežitie rodinného podniku je aj generačná výmena. Na Slovensku však stále chýba legislatívna úprava správy rodinného majetku, oproti Českej republike či Maďarsku meškáme desať rokov. Rodinné firmy zo Slovenska sú tak nútené využívať na ochranu svojho majetku inštitúty v okolitých krajinách. „Tam, kde chýba iniciatíva pri prijímaní legislatívnych zmien na Slovensku, nastupuje odvaha slovenských podnikateľov využívať zahraničné mechanizmy. Je však dôležité podotknúť, že využívanie týchto mechanizmov so sebou prináša aj prekážky,“ vysvetľuje v rozhovore advokát z L/R/P advokáti Rastislav Roško.

Nedávno ste vystúpili spolu s ďalšími európskymi odborníkmi na oblasť rodinných podnikov a plánovania nástupníctva na medzinárodnej konferencii v Budapešti. Aké závery ste si odtiaľ doniesli?

Prijal som pozvanie maďarskej pobočky organizácie STEP, ktorá združuje špecialistov v odvetví správcov trustov a majetku. Konferencia bola organizovaná pri príležitosti 10. výročia zavedenia inštitútov zvereneckých fondov, trustov a súkromných či rodinných nadácií v Českej republike a Maďarsku, bola zameraná na výmenu skúseností z praxe. Závery z konferencie poukázali na to, že oproti iným európskym krajinám slovenská legislatíva zaostáva vo vytváraní podmienok vhodných pre plánovanie nástupníctva. Stratili sme desať rokov, počas ktorých susediace krajiny zaviedli a uplatňovali relatívne nové úpravy dispozície s majetkom. Ako vidíme na príklade Poľska, pri troche vôle sa dá tento vývoj ešte zvrátiť, je však potrebné zamerať sa na vecnú diskusiu.

Ako vnímate pripravenosť Slovenska na medzigeneračné odovzdávanie rodinných firiem v porovnaní so západnou a strednou Európou?

V západnej Európe je téma budovania, zveľaďovania a odovzdávania majetku z generácie na generáciu aktuálna už prakticky od konca prvej svetovej vojny. V strednej Európe sa otázka rodinného podnikania stala relevantnou po prechode na trhové hospodárstvo a v súčasnosti dochádza k odovzdávaniu podnikateľského žezla prvej, nanajvýš druhej nástupníckej generácii. Tradičné pravidlá dedenia a nástupníctva často narážajú na limity, pretože nezohľadňujú špecifiká rodinných vzťahov, zásluhovosti, schopností alebo potenciálu jednotlivých členov rodiny pokračovať v rozvoji podniku. Podnikateľská obec dlhodobo volá po zmene zákonnej úpravy v tomto smere, avšak ako je vidieť, vypočutá bola v Českej republike, Maďarsku, nedávno aj v Poľsku, ale na Slovensku zatiaľ chýba adekvátna legislatívna odozva.

Ako sa líši prístup susedných krajín k podpore nástupníctva v rodinných firmách, kde v tomto smere Slovensko zaostáva?

Spoločným menovateľom je to, že napríklad naše partnerské krajiny z Vyšehradskej štvorky si uvedomujú potrebu vytvárania mechanizmov pre medzigeneračný transfer správy rodinného majetku a zachovania kontinuity podnikania. V Maďarsku a Českej republike sú tieto nástroje zavedené už dekádu a nastal ich obrovský rozmach, čo prinieslo okrem vyriešenia základného problému rodinného podnikania aj sekundárne efekty v podobe rozvoja právnych, poradenských a finančných služieb. Poľsko sa k tomuto trendu pripojilo v roku 2023 a v tejto oblasti si nachádza svojich adresátov. Slovensku zatiaľ na tento vlak nenastúpilo, najbližší susedia sa nám tak vzďaľujú.

Po počiatočnom legislatívnom úsilí v rokoch 2022 a 2023 nedošlo k prijatiu zákonnej úpravy, ktorá by zaviedla inštitút súkromnej nadácie do slovenského právneho poriadku. Medzičasom sa síce deklarovali zámery na podporu a rozvoj rodinného podnikania, napríklad v Programovom vyhlásení vlády, či prostredníctvom zákonnej definície rodinného podniku, ktorý však v praxi nemá veľkú odozvu a nerieši problém medzigeneračného odovzdávania správy rodinného majetku. Namiesto osvedčených a overených riešení, ktoré fungujú v krajinách EÚ, sa v rámci našej legislatívy prijímajú len parciálne opatrenia, ktoré majú prevažne formálny charakter.

Aký bol dopad zavedenia trustov a súkromných nadácií v Českej republike a Maďarsku?

V oboch krajinách sa pri prijímaní legislatívnych zmien objavili hlasy, ktoré nie vždy korektným spôsobom upozorňovali na možné zneužívanie trustov a nadácií podnikateľmi. Tieto obavy sa však nepotvrdili. Naopak, zavedenie týchto inštitútov prinieslo výrazný prospech pre podnikateľský sektor. Napriek počiatočným obavám zo znovuzavedenia zvereneckých fondov a súkromných nadácií dnes v Českej republike existuje viac než 5000 zvereneckých fondov, pričom ich počet naďalej úspešne rastie.

Využívajú slovenskí podnikatelia trustové inštitúty susedných krajín?

Áno, ich popularita rastie aj medzi našimi podnikateľmi. Tam, kde chýba iniciatíva pri prijímaní legislatívnych zmien na Slovensku, nastupuje odvaha slovenských podnikateľov využívať zahraničné mechanizmy na plánovanie a ochranu svojho rodinného majetku. Je však dôležité podotknúť, že využívanie zahraničných mechanizmov so sebou prináša aj prekážky. V rámci snáh o zlepšenie podnikateľského prostredia ide o jednu z oblastí, ktorú podnikateľský sektor dlhodobo vníma ako zanedbanú a žiada jej legislatívnu úpravu. Ak sa zákonodarca touto témou nezačne aktívne zaoberať, bude naďalej dochádzať k odlivu domáceho kapitálu a znižovaniu konkurencieschopnosti Slovenska v porovnaní s okolitými štátmi.

Na Slovensku teda neexistujú špecifické nástroje na medzigeneračné odovzdávanie majetku. Ako môžu rodiny postupovať v rámci našej legislatívy?

V praxi sa často využívajú všeobecné možnosti prevodu majetku ako sú darovanie, predaj alebo závet pre prípad smrti. Či sú aj efektívne z pohľadu splnenia vízie prevodcu a zachovania hodnoty do budúcna je druhá vec. Je však pravda, že to nie je ani ich primárnym cieľom. Predsa len súčasná legislatívna úprava vychádza z iných historických okolností a jej cieľom je ochrana všetkých blízkych členov rodiny, pričom kladie dôraz na rovnomerné rozdelenie majetku. Pri plánovaní odovzdávania úspešného podnikania je však potrebné mať na zreteli aj ďalší rozvoj a udržateľnosť, a to častokrát nie je možné pri riadení, na ktorom sa podieľajú všetci potomkovia rovnako. Preto sa v okolitých krajinách využívajú otvorené vlastnícke štruktúry, ktoré umožňujú oddeliť vlastníctvo od manažérskeho riadenia a zároveň zabezpečiť primeraný podiel na vyprodukovanej hodnote pre potomkov. Ako som však uviedol, uplatňovanie zahraničných riešení, ktoré nie sú u nás právne uznané, prináša aj množstvo nejasností a potenciálnych sporných situácií.

Je lepšie majetok počas života darovať alebo ho ponechať na dedenie po smrti?

Na túto otázku neexistuje úplne jednoznačná odpoveď, pretože to záleží od konkrétnej situácie klienta. Základný rozdiel medzi oboma spôsobmi dispozície s majetkom je ten, že darovanie je možné vykonať počas života darcu, zatiaľ čo dediť možno až po jeho smrti. Ak poručiteľ počas života neprejaví svoju vôľu prostredníctvom závetu, ďalšie dispozície s majetkom sa po jeho smrti riadia podľa zákonnej úpravy. A tu je základný kameň úrazu, pretože zákonná úprava prirodzene nezohľadňuje to, ako by si prial rozdelenie majetku nebohý, ani to, kto z rodiny má najväčšie predpoklady pokračovať v podnikaní. Avšak darovanie majetku len niektorým potomkom alebo členom rodiny, bez kompenzácie ostatných, neodporúčam. Takéto kroky môžu viesť k právnym sporom a dlhotrvajúcim rodinným konfliktom, ktoré často rozvracajú rodinné vzťahy na dlhé roky. Myslím si, že takáto cena za prevod majetku je privysoká, najmä keď je možné situáciu riešiť spôsobmi, ktoré minimalizujú konflikty a zachovávajú rodinnú harmóniu.

Ako sa v našej legislatíve daňovo líši darovanie majetku a dedenie v rámci rodiny?

Vzhľadom na to, že daň z darovania, ako aj dedičská daň, sa na Slovensku neuplatňujú, v tomto rozdiel v zásade nie je.

Akým chybám by sa rodinné firmy mali vyvarovať pri úspešnom prechode majetku na ďalšie generácie?

Ako najčastejšiu chybu vnímam nedostatok komunikácie v rodine a celkovú nepripravenosť na udalosť, ktorá nepochybne nastane, len nie je známe kedy. Je prirodzené, že ľudia sa snažia nemyslieť na nepríjemné udalosti, ako je úmrtie v rodine či odchod z aktívneho pôsobenia vo firme. Biológia je však v tomto ohľade neúprosná. Medzigeneračné odovzdávanie majetku si vyžaduje dostatočný časový priestor na vzdelávanie nasledovníkov, identifikovanie nástupníkov s najlepším potenciálom na jeho zveľaďovanie, identifikovanie záujmov potomkov a v neposlednom rade na zadefinovanie hodnôt, vízií, cieľov a ich prijatie členmi rodiny. Je to proces, ktorý je časovo náročný a vyžaduje si zapojenie celej rodiny. Z praktického hľadiska býva najmenej problémový prechod povinností na prvú generáciu nástupníkov, keďže medzi súrodencami či príbuznými ešte prirodzene funguje komunikácia a blízkosť. Táto kontinuita však nemusí platiť pre druhú generáciu, a o to menej pre každú ďalšiu. Tu sa ukazuje dôležitosť rodinnej konštitúcie, dokumentu, ktorý formalizuje podstatné východiská a ciele rodiny pre ďalšie generácie, ktoré už nezažili pôvodných otcov zakladateľov rodinného biznisu.

V akej forme možno pripraviť takúto rodinnú ústavu alebo dohodu o dlhodobej vízii nakladania s majetkom? Je to u nás vôbec možné?

Na úvod je potrebné podotknúť, že rodinná ústava nie je právne záväzným dokumentom, a teda neexistuje na ňu právna forma, nie je ani zakotvená v legislatíve. Nejde však o slovenské špecifikum, podobná situácia je vo väčšine krajín naprieč Európou. Napriek tomu má rodinná ústava veľký význam, a to najmä z pohľadu udržania identity rodiny, zachovania kontinuity podnikania a dlhodobej správy majetku. Zachytáva základné hodnoty rodiny, definuje jej dedičstvo, kultúru, ambície a víziu do budúcnosti. Stanovuje aj mechanizmy ako tieto ciele dosiahnuť a zrozumiteľne upravuje očakávania vo vzťahoch medzi jednotlivými členmi rodiny, najmä v otázkach vlastníctva, riadenia podniku či prerozdelenia majetku.

Forma nie je striktne stanovená, je však vhodné, aby to bol písomný dokument autorizovaný najväčšou autoritou v rodine a uschovaný bezpečne aj pre budúce generácie, napríklad v notárskej úschove. V niektorých krajinách je možné, že ak je rodinná ústava vyhotovená notárom a obsahuje konkrétne predpísané náležitosti, môže nadobudnúť určitý záväzný účinok. Pri formulácii dokumentu je takisto vítané, aby každý člen rodiny mal možnosť zúčastniť sa na tomto procese, aby tak získal všeobecnú podporu od všetkých aktuálnych členov rodiny.

Rodinná ústava je bežnejšia v tradičných rodinných podnikoch v Nemecku alebo Taliansku, v regióne strednej Európy to stále nie je rozšírený inštrument. Na Slovensku vývoj k tomuto prirodzene smeruje, prax rodinných rád je krokom smerom k formalizovaniu rodinných vzťahov v dokumente, ktorý možno nazvať rodinná ústava alebo rodinný protokol.

Akú úlohu zohrávajú advokáti pri vytváraní stratégií dlhodobého plánovania majetku?

Rodinné plánovanie predstavuje komplexný proces, ktorý zahŕňa nielen analýzu rodinných vzťahov a historický exkurz, ale aj formuláciu vízií pre budúcnosť. Riešenie technických aspektov, akými sú právna, daňová a finančná stratégia, tvorí iba jednu časť, pri ktorej je pomoc zo strany advokátov markantná. Úloha advokátov alebo poradcov všeobecne je však byť nápomocnými aj v ďalších nevyhnutných krokoch, ako je analýza rodinných vzťahov, vytvorenie rodinných rád a sformulovanie zásad rodinných ústav. Častokrát sme v pozícii mediátorov, snažíme sa obrusovať ostré hrany rodinných vzťahov a hľadáme spoločné východiská v tom, čo rodinu spája a nerozdeľuje. V neposlednom rade je dôležitý aj výchovný element pre budúce generácie, aby si uvedomili zodpovednosť pri správe a zveľaďovaní rodinného majetku. A teda, že ide nielen o výhody, ale aj zodpovednosť voči rodinnému odkazu. Úloha advokátov môže byť v celom procese jednorazová a krátkodobá, spojená len s prípravou dokumentov, ale aj dlhodobá a strategická, spojená s edukáciou, hľadaním optimálnych riešení, ich implementáciou a následným dohľadom.

Aké sú teda Vaše odporúčania pri dlhodobom plánovaní odovzdávania rodinného majetku?

Zamýšľať sa, diskutovať a systematicky plánovať budúcnosť. V tom je zahrnuté všetko, vzdelávanie, analýza možností, identifikovanie vhodných členov rodiny pre správu majetku a realizácia potrebných krokov. Kľúčová je úprimnosť a pripustenie si, že nikto nie je nenahraditeľný. Rodina musí byť pripravená na zmeny, ktoré život prináša. Poradcovia môžu významne pomôcť v tomto procese tak, aby výsledné riešenia zodpovedali zámerom rodiny a aby bol rodinný odkaz zachovaný aj pre ďalšie generácie.

Článok bol publikovaný v Hospodárskych novinách: Na Slovensku stále chýba legislatívna úprava správy rodinného majetku