1. Novela zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola schválená:

Predmetná novela zákona OZE sa týka najmä „repoweringu“, predmetom ktorého je zníženie ročného objemu finančných nákladov vynaložených na zúčtovanie podpory doplatkom predĺžením doby podpory a súčasné zníženie ceny elektriny, ktorá bola výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) stanovená pri uvedení zariadenia do prevádzky.

Novela nezakladá nový druh podpory. Cieľom je však vytvoriť podmienky na predĺženie podpory za súčasného zníženia garantovanej výkupnej ceny, kedy nebude musieť dôjsť k zvýšeniu tarify za prevádzkovanie sústavy. O týchto zmenách pre výrobcu elektriny rozhoduje na základe žiadosti výrobcu elektriny alebo z vlastného podnetu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Dňa 30. júna 2021 bol doručený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, na základe ktorého sa, okrem iného, navrhuje:

o aby ÚRSO znižoval cenu elektriny s účinnosťou od 1. januára kalendárneho roka, a to z dôvodu zabezpečenia rovnakých podmienok výrobcov participujúcich na prolongácii;

o aby sa pri znížení ceny elektriny mala zohľadňovať aj hodnota elektriny určenej na výkup podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b zákona č. 309/2009 Z. z. o OZE;

o aby zvýšenie prípustnej miery investičných nákladov na opravu alebo úpravu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny predstavovalo najviac 15 % investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technickej časti zariadenia,

o aby v prípade, kedy výrobca elektriny zo závažných dôvodov nebude vedieť prevádzkovať zariadenie v predĺženej päťročnej dobe podpory, ÚRSO je oprávnený neznížiť cenu elektriny, ak by tým nebola zachovaná požiadavka hospodárskej životaschopnosti zariadenia.

Schválené znenie návrhu zákona nadobúda účinnosť 1. augusta 2021.

2. Novela zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) predložili na rokovanie návrh zákona, ktorého cieľom je legislatívne upraviť ustanovenie § 11 zákona č. 98/2004 Z. z.

Schválenie predkladaného návrhu zákona eliminuje počet subjektov, ktoré budú povinné mať povolenie na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a umožní obchodovanie s týmto predmetom dane v požadovanom rozsahu, pričom cieľ tejto legislatívnej úpravy (eliminácia daňových únikov a uplatňovanie jednotného režimu pre všetky daňovo zvýhodnené druhy minerálnych olejov) zostane zachovaný.

Povinnosti užívateľského podniku za týchto konečných spotrebiteľov by mal na základe predmetného návrhu vykonávať ich dodávateľ skvapalnených plynných uhľovodíkov (LPG).

S účinnosťou od 1. júla 2021 sa zavádza nový (elektronický) systém vydávania povolenia na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja, odberných poukazov na odber daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a evidencie spotreby daňovo zvýhodneného minerálneho oleja užívateľským podnikom. Na základe tohto, osoby, ktoré chcú od 1. júla 2021 používať LPG ako palivo na výrobu tepla, museli požiadať do 31. marca 2021 o vydanie povolenia na použitie a o vydanie odberného poukazu a splniť zákonom ustanovené štandardné podmienky pre každú osobu, ktorá chce byť užívateľským podnikom.

Schválenie predkladaného návrhu zákona umožní užívateľskému podniku, ktorý dodáva LPG konečným spotrebiteľom na konečné použitie LPG ako palivo na výrobu tepla, dodávať tento minerálny olej širšiemu okruhu konečných spotrebiteľov LPG, ktorí nebudú povinní mať povolenia na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja a odberný poukaz, čím sa eliminuje počet povinných osôb. Tiež sa ustanovia výnimky z prepravy daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na daňovom území pri dodaní LPG konečným spotrebiteľom užívateľským podnikom.

Ministerstvo financií SR v spolupráci s finančnou správou analyzovalo predmetný návrh a má za to, že naliehavosť a rozsah identifikovaných problémov zakladajú dôvody pre prerokovanie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní s cieľom prispieť k stabilizácii podnikateľského prostredia v oblasti obchodovania s LPG a zabrániť značným hospodárskym škodám, ktoré by mohli vzniknúť v hospodárstve Slovenskej republiky.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia (okrem čl. I bodov 1 až 13, ktorých účinnosť sa navrhuje 1. júla 2021).

3. Novela zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov:

Predkladaný návrh zákona reflektuje a napĺňa Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 – 2024, s ohľadom na časť „Energetika“ ako súčasti kapitoly s názvom „Zvýšenie konkurencieschopnosti – zlepšenie podnikateľského prostredia – zvýšenie životnej úrovne občanov“.

Na základe tohto návrhu zákona by sa mali rozšíriť zákonné ustanovenia o potrebné definície pojmov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, a to zariadenie na rozvod tepla, odovzdávacia stanica tepla a odberné tepelné zariadenie. V praxi totiž dochádza k nežiaducemu navyšovaniu koncových cien tepla v dôsledku tzv. reťazenia dodávateľov v reťazci dodávky tepla od výroby až po koncový odber, ktoré môže vyplývať aj z dôvodu absencie vhodnej zákonnej úpravy.

Definície pojmov vzťahujúcich sa k jednotlivým prvkom sústavy a siete sú takisto súčasťou právnej úpravy vzťahujúcej sa na elektroenergetiku a plynárenstvo (zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmena a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), návrh by teda prispel k precizovaniu právnej úpravy vo vzťahu k zákonným definíciám v energetike.

V zmysle uvedeného Programového vyhlásenia vlády, by sa mali prijať aj opatrenia na odstránenie znevýhodnenia individuálneho vykurovania oproti centralizovanému zásobovaniu teplom, rešpektujúc pritom hľadisko ekonomicky udržateľnej prevádzky teplárenskej infraštruktúry. K uvedenému by malo prispieť predovšetkým správne vymedzenie skutočností, ku ktorým sa má podnikateľ v tepelnej energetike ako dotknutý orgán v zmysle stavebného zákona vyjadrovať v rámci záväzného stanoviska, čo v praxi zamedzí tomu, aby tento subjekt zneužíval svoje postavenie v územnom, resp. stavebnom konaní.

Medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) bolo ukončené 03. júna 2021, v rámci MPK bolo vznesených spolu 43 pripomienok, pričom až 39 zásadných. V súčasnosti prebieha vyhodnotenie MPK.

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť predkladanej právnej úpravy navrhuje od 1. augusta 2021.

4. Novela zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti v znení neskorších predpisov:

V predchádzajúcom období sme Vás informovali, že Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) ako ústredný organ štátnej správy pre kybernetickú bezpečnosť (KB) pripravil na základe schváleného Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024 a úlohy vyplývajúcej z Plánu legislatívnych úloh vlády SR, návrh novely zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti v znení neskorších predpisov.

Cieľom predkladaného návrhu zákona bolo:

o posilniť legislatívnu úpravu v oblasti KB s dôrazom na posilnenie právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov;

o precizovať niektoré definície (sieť a informačný systém, KB);

o úprava procesného postupu pri certifikácii KB, ktorá vyplýva z požiadaviek a priorít európskej legislatívy - nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o KB), pričom navrhovaný správny poplatok za konanie o certifikácii, ktorý by mal pokryť náklady na technické zabezpečenie, mzdové a prevádzkové náklady spojené s výkonom certifikácie je vo výške 1.000,- EUR;

o zavedenie inštitútu blokovania, upravený v samostatnej vyhláške;

o úprava postavenia audítora KB;

o úprava v niektorých sektoroch podľa prílohy č. 1.

Najmarkantnejší rozdiel oproti aktuálne platnej a účinnej zákonnej úprave spočíva v zmene poradia krokov pri využívaní akreditovanej jednotky CSIRT. Zatiaľ čo doposiaľ si ústredný orgán prioritne zriaďoval vlastnú jednotku CSIRT, podľa predkladaného návrhu zákona bude primárne využívať na základe zmluvy jednotky CSIRT už zriadené, a to Národnú jednotku CSIRT v gescii Národného centra kybernetickej bezpečnosti (NBÚ) alebo Vládnu jednotku CSIRT (MIRRI) a až následne, po porovnaní a analyzovaní oboch alternatív, má možnosť akreditovať vlastnú jednotku CSIRT.

Dňa 15. júna 2021 bol doručený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predovšetkým, avšak nie výlučne, upravuje:

o vypustenie ustanovenia o blokovaní z celého návrhu zákona z dôvodu neprimeranosti výkonu kompetencií NBÚ; blokovanie však naďalej zostáva platným nástrojom v zmysle aplikácie ustanovení § 27 zákona,

o zúženie zoznamu subjektov, od ktorých je NBÚ oprávnený požadovať súčinnosť na riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov (KBI),

o rozšírenie čiastkových oblastí, ktoré by mal štát zohľadňovať v rámci analýzy politického rizika,

o spresnenie spôsobu a rozsahu poskytovania informácií o KBI, a ďalšie.

• Nadobudnutie účinnosti návrhu zákona sa posúva z pôvodného 1. júla 2021, na 1. augusta 2021.

5. Novela vyhláška ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov (ďalej len „Pravidlá trhu“):

Cieľom návrhu novely Pravidiel trhu je úprava podmienok centrálnej fakturácie poplatkov súvisiacich s prevádzkou sústavy vykonávanej organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou a súvisiacich ustanovení vyhlášky v rozsahu týkajúcom sa zariadení na výrobu elektriny, ktoré nie sú pripojené do sústavy a sú trvalo oddelené od sústavy.

Navrhovaná úprava taktiež ustanovuje, že na výrobu elektriny a spotrebu elektriny vyrobenej z OZE bez využitia nadradenej sústavy sa neuplatní tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Zariadenia na výrobu elektriny pôsobiace v ostrovnej prevádzke, ktoré spadajú do uvedenej kategórie nebudú povinné platiť TPS, nakoľko predmetné zariadenia vyrábajú aj spotrebujú elektrickú energiu v izolovanej, nezávislej ostrovnej prevádzke bez využitia nadradenej sústavy.

Zákonodarca predpokladá, že zapracovaním relevantných ustanovení vyhlášky dôjde k odstráneniu pochybností o správnosti uplatnenia TPS na takého výrobcu elektrickej energie, ktorý nezaťažuje nadradenú sústavu, elektrickú energiu do predmetnej sústavy nedodáva, neodoberá ju a ani s ňou neobchoduje.

Taktiež sa ustanovuje jednotná lehota pre ukončenie obchodovania na vnútrodennom trhu s elektrinou na každú obchodnú periódu a na zasielanie aktualizácie v rámci vnútrodennej registrácie denných diagramov pred každou obchodnou periódou, najdlhšie však 30 minút pred začiatkom dodávky elektriny v danej obchodnej perióde.

V súčasnosti sú stanovené nasledovné lehoty:

o pre ukončenie vnútrodenného obchodovania s elektrinou na každú obchodnú periódu stanovená lehota 60 minút pred začiatkom dodávky elektriny v danej obchodnej perióde,

o v prípade blokovej objednávky ukončenie vnútrodenného obchodovania je 60 minút pred začiatkom dodávky elektriny pre prvú obchodnú periódu z daného bloku,

o v prípade aktualizácie diagramov stanovená lehota 30 minút pred začiatkom obchodnej periódy.

Navrhuje sa delená účinnosť vyhlášky, a to od 1. augusta 2021 pre všetky ustanovenia, s výnimkou ustanovenia jednotnej lehoty pre ukončenie obchodovania na vnútrodennom trhu, ktoré má navrhovanú účinnosť od 1. januára 2022. Dôvodom delenej účinnosti je potreba zabezpečenia procesov a úprav informačných systémov zo strany organizátora krátkodobého trhu s elektrinou súvisiacich s úpravou lehôt pri obchodovaní na vnútrodennom trhu s elektrinou a vnútrodennej registrácii denných diagramov.

6. Novela vyhlášky ÚRSO č. 248/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike v znení vyhlášky č. 205/2018 Z. z.:

Dovoľujeme si informovať Vás ohľadom návrhu vyhlášky, ktorej cieľom je taktiež aktualizácia súčasného regulačného obdobia, ktoré bolo rovnako predĺžené do 31. decembra 2022.

Návrh vyhlášky tiež reflektuje skúsenosti z aplikačnej praxe získané počas vykonávania cenovej regulácie a cenových konaní v rokoch 2019 až 2021 vo veci určenia maximálnej ceny tepla pre nových dodávateľov alebo nové lokality alebo zmeny ceny za výrobu, distribúciu a dodávku tepla.

V zmysle predkladaného návrhu vyhlášky sa tiež upresňujú niektoré definície ekonomicky oprávnených nákladov.

Návrh vyhlášky však nijako nemení rozsah, výšku a štruktúru ekonomicky oprávnených nákladov a ani spôsob vykonávania cenovej regulácie.

Medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) trvalo do 11. júna 2021. V rámci neho bolo vznesených 16 pripomienok, z toho štvrtina zásadného charakteru.

Účinnosť predkladanej vyhlášky sa navrhuje od 1. augusta 2021.

7. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (ďalej len „nariadenie“)

Vzhľadom k záväzku dosiahnutia klimatickej neutrality Únie do roku 2050 by Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a k boju proti energetickej chudobe, s dôrazom na investície do energetickej efektívnosti (v oblasti bývania a budov) vrátane systémov úspor energie, do udržateľnej energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s kritériami udržateľnosti stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001, ako aj do inteligentných energetických systémov.

Uvedené oblasti predstavujú aj špecifické ciele EFRR a Kohézneho fondu, ktoré sa v čl. 3 zameriavajú na prechod z ekologickejšieho, nízkouhlíkového hospodárstva na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka, a to prostredníctvom podpory energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov, podpory energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 vrátane kritérií udržateľnosti, ktoré sú v nej stanovené, vývoja inteligentných energetických systémov, sietí a uskladnenia mimo transeurópskej energetickej siete (TEN-E), podpory prechodu na obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a ďalších aspektov.

Nariadenie, ktoré upravuje vyššie uvedené oblasti a súvisiace ciele, je účinné od 01. júla 2021.

8. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (ďalej len „nariadenie“)

Predmetným nariadením sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (ďalej len „FST“) s cieľom poskytovať podporu obyvateľom, hospodárstvu a životnému prostrediu území, ktoré čelia vážnym sociálno-ekonomickým výzvam vyplývajúcim z procesu transformácie v rámci plnenia cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a dosahovania klimaticky neutrálneho hospodárstva Únie do roku 2050.

V nariadení by sa teda mali stanoviť druhy investícií, ktorých výdavky by sa malo umožniť podporovať z FST. Pri podpore opatrení v oblasti energetickej efektívnosti by sa mala umožniť podpora z FST pre investície, ktoré prispievajú aj k znižovaniu energetickej chudoby, najmä zlepšením energetickej efektívnosti bytového fondu.

Nariadenie je účinné od 01. júla 2021.

9. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej len „nariadenie“)

S cieľom ďalej rozvíjať koordinovanú a harmonizovanú implementáciu fondov Únie, by sa mali stanoviť rozpočtové pravidlá pre všetky tieto fondy.

Nariadenie v súvislosti s rozpočtovými pravidlami precizuje pojem „prvoradosť energetickej efektívnosti“, ktoré predstavuje čo najdôslednejšie zohľadňovanie alternatívnych nákladovo efektívnych opatrení zameraných na energetickú efektívnosť v energetickom plánovaní a politických a investičných rozhodnutiach s cieľom zefektívniť dopyt a dodávky v oblasti energie.

Nariadenie stanovuje, že každý členský štát vypracuje partnerskú dohodu, v ktorej sa stanoví strategické smerovanie pre programovanie a opatrenia na účinné a efektívne využívanie fondov na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027. Partnerská dohoda môže byť predložená spolu s príslušným ročným národným programom reforiem a integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom.

Obsahom takejto partnerskej dohody sú aj vybrané ciele politiky a špecifický cieľ Fondu na spravodlivú transformáciu, spolu s uvedením a odôvodnením fondov, na ktoré sa partnerská dohoda vzťahuje, a programov, ktorými sa budú dosahovať tieto ciele, s prihliadnutím na príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny, integrovaný národný energetický a klimatický plán.

Nariadenie je účinné od 01. júla 2021.

10. Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1078 zo 14. apríla 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 stanovením investičných usmernení pre Fond InvestEU (ďalej len „nariadenie“)

Prostredníctvom uvedeného nariadenia sa prijímajú investičné usmernenia pre operácie financovania a investičné operácie v rámci Fondu InvestEU zriadeného nariadením (EÚ) 2021/523.

Samostatnú kapitolu tvorí rozvoj sektora energetiky, ktorý sa zameriava na projekty s vysokým vnímaným rizikom a kapitálovou intenzitou, ktoré umožňujú ďalšiu integráciu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vo všetkých sektoroch (výroba energie, vykurovanie a chladenie, doprava), ako aj iné energetické zdroje a riešenia s nulovými a nízkymi emisiami. Podpora by sa mala poskytovať aj na miestne projekty v oblasti OZE, ako sú projekty riadené energetickými komunitami - často spojené so zlepšením energetickej efektívnosti.

Podpora v rámci energetickej efektívnosti a úspor energie bude zahŕňať projekty, ktoré sú v súlade so stratégiou „vlna obnovy“, a najmä jej tri oblasti zamerania: riešenie problematiky energetickej chudoby a budov s najhoršou hospodárnosťou, ďalej obnova verejných budov, ako sú administratívne, vzdelávacie a zdravotnícke zariadenia, a dekarbonizácia vykurovania a chladenia.

Podpora z Fondu InvestEU bude nasmerovaná aj na zavádzanie nízkoemisných technológií: projekty, ktoré zahŕňajú technológie a infraštruktúru na zachytávanie, prepravu, ukladanie a/alebo využívanie oxidu uhličitého a na výrobu elektrickej energie, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov či nízkouhlíkových plynov (ako je vodík) alebo priemyselné procesy, ako aj bioelektrárne a výrobné zariadenia, ktoré umožňujú energetickú transformáciu alebo odstraňovanie uhlíka.

Predmetné nariadenie je účinné od 03. júla 2021.