Cieľom predloženej, v súčasnosti už schválenej novely zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o ENEF“) bolo vykonať transpozíciu niekoľkých právnych predpisov Európskej únie (EÚ) upravujúcich oblasť energetickej efektívnosti.

Ako uvádza dôvodová správa k predmetnej novele, v rokoch 2018 a 2019 bol vydaný súbor ôsmich prepojených dokumentov (nariadení a smerníc), spoločne označených ako „Zimný energetický balíček.“ Jeho hlavným zámerom je napĺňať (spoločné) ciele EÚ v oblasti klimatickej a energetickej politiky do roku 2030. Zimný energetický balíček tvoria nasledovné predpisy:

Legislatívna iniciatíva v podobe tzv. Zimného energetického balíčka, ktorá sa označuje tiež „Čistá energia pre všetkých Európanov“, upravuje na svojej tisícke strán päť kľúčových oblastí: jednou z nich je aj problematika energetickej efektívnosti.

V tejto oblasti bolo dohodnuté dosiahnuť na úrovni EÚ zníženie energetickej spotreby do roku 2030 takmer o jednu tretinu (32,5%). Pôvodné znenie smernice si stanovilo dosiahnuť do roku 2020 v oblasti energetickej efektívnosti úroveň 20%. Súčasných 32,5% predstavuje v oblasti ENEF spolu s podmienkami na ďalšie zlepšovanie v období po uvedených rokoch ambiciózny cieľ.

Zákon je v znení novely o ENEF platný a účinný od 1. januára 2021.

I. Čo upravuje novela zákona o energetickej efektívnosti?

- transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ktorá stanovuje nové ciele a opatrenia (ďalej ako „smernica“);

- ustanovuje pravidlá pre faktor primárnej energie pre elektrinu na stanovenie úspor energie a v súvislosti s tým dopĺňa aj legislatívne definície príslušných pojmov;

- upravuje pravidlá v oblasti energetických auditov;

- vo vzťahu k energetickej hospodárnosti budov upravuje pravidlá pravidelnej kontroly vykurovacích systémov a klimatizačných systémov s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 70kW a súčasne

- upravuje pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, vymedzuje prípady, kedy kontrolu nie je potrebné vykonávať;

- upravuje sa povinnosť inštalácie individuálnych meracích zariadení (aj pre nové budovy) a povinnosť mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia (nebytovej) budovy;

- zrušuje sa požiadavka na vypracovanie dlhodobej stratégie obnovy budov;

- plní sa požiadavka na tzv. goldplating predstavujúci rozširovanie požiadaviek kladených európskou legislatívou v procese transpozície do vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov EÚ.

II. „Nové“ pojmy v oblasti energetiky

Novela zákona o ENEF zavádza a precizuje niektoré pojmy. Dopĺňa sa definícia faktora primárnej energie pre elektrinu na účely vykazovania úspor energie z opatrení využívajúcich primárnu energiu pre potreby tohto zákona a v súlade s požiadavkami transpozície.

Za primárnu energiu zákon považuje energiu, ktorá neprešla procesom premeny. Za faktor primárnej energie sa zas v zmysle príslušnej legislatívy a na vyššie definované účely pokladá podiel celkovej primárnej energie použitej na výrobu elektriny a dodanej elektriny, pričom do dodanej elektriny sa nezapočítava energia súvisiaca s distribúciou a prenosom elektriny. Zjednodušene, faktor primárnej energie predstavuje číslo, ktoré by malo vyjadrovať účinnosť premeny energie pri výrobe elektriny.

Taktiež je doplnená definícia súboru údajov pre monitorovací systém, ktorá je potrebná na zabezpečenie dostatku informácií potrebných pre vykázanie plnenia (monitorovania, vyhodnocovania a overovania) cieľov energetickej efektívnosti, a to najmä povinného cieľa u konečného spotrebiteľa v súlade s čl. 7 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.

Ako uvádza príslušná dôvodová správa: „Tento cieľ sa musí vykazovať v množstve dosiahnutých úspor energie vypočítaných a doložených na úrovni jednotlivých opatrení energetickej efektívnosti na strane konečnej energetickej spotreby, s možnosťou doplnenia využívania obnoviteľných zdrojov energie a ich úspor v primárnej energetickej spotrebe a úspor energie pri spotrebe energetického sektora.“

V zmysle ustanovenia § 4 zákona o ENEF, faktor primárnej energie na účel vykazovania úspor určuje ministerstvo, pričom ho každoročne zverejňuje na svojom webovom sídle. Pri jeho určovaní zohľadní energetický mix dodávky elektriny za predchádzajúci kalendárny rok. Členské štáty však majú okrem vytvorenia vlastného legislatívne ustanoveného výpočtu a metodického postupu tohto faktora na základe skutočných údajov možnosť použiť aj univerzálny faktor pre EÚ, ktorý je v súčasnosti vo výške 2,1.

V zmysle generálneho ustanovenia § 5 ods. 4 je na zabezpečenie tejto a ďalších povinností splnomocnené Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

III. Prijaté zmeny a plánované ciele

Predkladaná novela vo svojom ustanovení § 5 precizuje niektoré povinnosti pri stanovovaní cieľov energetickej efektívnosti, národných cieľov a národných príspevkov v súlade s požiadavkami smernice. Cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa, ktorý okrem zákona o ENEF upravuje aj vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 327/2015 Z. z. o výpočte a plnení cieľov energetickej efektívnosti, je stanovený v hodnote 0,8% z konečnej energetickej spotreby. Pri výpočte kumulácie úspor energie sa vychádza z rozsahu 10-tich rokov, namiesto pôvodných 7 rokov. Preto je ročná kumulatívne prepočítaná úspora až 55-násobná voči ročnému cieľu úspor energie u konečného spotrebiteľa. Detaily stanovenia cieľa sú už uvedené v integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 až 2030 schválenom vládou SR ešte 11. decembra 2019.

Zároveň sa ruší povinnosť vypracovať akčný plán energetickej efektívnosti, ktorý je nahradený integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom, ako aj povinnosť vypracovať ročnú správu energetickej efektívnosti a obsah tejto ročnej správy z dôvodu zrušenia článku 24 smernice (EÚ) 2012/27/EU nariadením (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a zmene klímy.

Taktiež došlo k doplneniu náležitostí zohľadňovaných pri stanovovaní cieľov a príspevkov SR o nasledovné hodnoty:

• integrovaný národný energetický a klimatický plán,
• možnosti na ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti po roku 2030,
• opatrenia na zlepšovanie energetickej efektívnosti na úrovni Európskej únie,
• vývoj a prognózu zachytávania a ukladania uhlíka,
• cieľ energetickej efektívnosti Európskej únie pre rok 2030,
• národný cieľ úspory energie u konečného spotrebiteľa podľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona o ENEF.

Rozširuje sa princíp zabezpečenia započítateľnosti úspor energie do nových cieľov a národných príspevkov tak, aby sa zamedzilo dvojitému započítaniu úspor pri kombinovaní viacerých opatrení energetickej efektívnosti, a to tým spôsobom, že dosiahnutú úsporu energie je možné započítať do národného cieľa, národného príspevku, národného cieľa úspory energie u konečného spotrebiteľa a cieľa úspor energie budov len raz.

IV. Dlhodobá stratégia obnovy budov

Predmetnou novelou došlo k úplnému vypusteniu ustanovenia § 9, ktorý sa vzťahoval na dlhodobú stratégiu obnovy budov. Na základe transpozície smernice (EÚ) 2018/844, sa táto právna úprava presúva do zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákonodarca tým zabránil legislatívnej duplicite.

V. Inštalácia samoregulačných zariadení

Prostredníctvom § 11 ods. 1 sa mení posudzovanie povinnosti vybaviť vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s dlhodobým pobytom osôb pre budovy s celkovou podlahovou plochou nad 1000m2, ktoré majú nainštalovaný systém ústredného teplovodného vykurovania alebo spoločnú prípravu teplej vody. Pokiaľ je to funkčne uskutočniteľné a technicky a nákladovo primerané, zákon ukladá vybaviť vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky okrem spotrebičov aj v spoločných priestoroch budovy pri výmene zariadenia na výrobu tepla alebo rozvod tepla. To znamená, že v existujúcich budovách by sa mala zvážiť inštalácia samoregulačných zariadení na individuálnu reguláciu teploty v každej miestnosti alebo, ak je to odôvodnené, v určenej vykurovanej časti jednotky budovy, kde je to ekonomicky realizovateľné, napríklad kde sú náklady nižšie ako 10 % z celkových nákladov na nahradenie zariadení na výrobu alebo dodávku tepla.

Pri výmene zariadenia na výrobu tepla alebo dodávku tepla je potrebné vykonať ekonomické a technické hodnotenie. V prípade pozitívnych hodnôt bude potrebné vykonať aj samotnú inštaláciu predmetných zariadení. Musí však dôjsť k fyzickému nahradeniu zariadenia iným zariadením. V znení zákona o ENEF do 31.12.2020 bola inštalácia meračov už ustanovená ako povinná najneskôr k 31. decembru 2017, preto sa pri tejto úprave jedná skôr o doplnenie detailov v súlade s úpravami v smernici, ako o ustanovenie novej povinnosti.

VI. Monitorovací systém energetickej efektívnosti

V zmysle dôvodovej správy aj platného znenia zákona, zjednocuje sa požiadavka na poskytovanie súboru údajov do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. Obsahovo súbor údajov zostáva rovnaký, pribudla však požiadavka reportovať o plnení povinností podľa § 11 ods. 1, ktorých príspevok k plneniu cieľa energetickej efektívnosti je potrebné vyčísliť, nakoľko sa jedná o opatrenia, ktoré sa reportujú do cieľa úspor energie u konečného spotrebiteľa. Teda, zatiaľ čo znenie zákona platné a účinné do 31.12.2020 ustanovovalo, že vlastník budovy je povinný poskytnúť súbor údajov o celkovej spotrebe energie a o opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, a to najneskôr do 90 dní od doručenia žiadosti ohľadom takéhoto poskytnutia súboru údajov, súčasné znenie uvádza požiadavku na poskytnutie súboru údajov pre monitorovací systém energetickej efektívnosti. Prevádzka monitorovacieho systému musí byť zabezpečená priebežne, minimálne však do roku 2032, kedy sa hodnotia ciele energetickej efektívnosti pre rok 2030.

VII. Systém automatizácie a riadenia budovy

Ustanovenie § 11 sa dopĺňa o povinnosť pre nebytové budovy s celkovým inštalovaným výkonom vykurovacieho zariadenia nad 290 kW alebo klimatizačného zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom nad 290 kW mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia budovy. Splnenie tejto povinnosti je podmienené funkčnou uskutočniteľnosťou a ekonomickou a technickou vhodnosťou takejto inštalácie, ktorá sa preukáže buď energetickým auditom alebo v správe, ktorá tvorí prílohu k energetickému certifikátu budovy. Táto povinnosť je taktiež podmienená rokom 2025.

Verejné budovy s celkovou podlahovou plochou nad 250 m2 musia mať vydaný energetický certifikát budovy, ktorý by sa mal obnoviť v roku 2025, kedy je aj ustanovená povinnosť inštalácie predmetného systému v dotknutých nebytových budovách. V zmysle novej rozšírenej definícií technického systému budovy v smernici 2018/844 sú tieto systémy súčasťou technického systému budovy, preto je potrebné posúdiť, či sú v budove nainštalované. Vzhľadom k tomu je umožnené vykonať posúdenie inštalácie daného systému pri obnovovaní energetického certifikátu verejnej budovy, čím bude splnená povinnosť zaoberať sa takýmto systémom vo verejnej budove.

Pri novej nebytovej budove, ktorá bude mať navrhnutý vykurovací alebo klimatizačný systém s výkonom väčším ako 290 kW, je vhodné takéto posúdenie vykonať už počas projektu nebytovej budovy, prípadne rovno vybaviť navrhovanú nebytovú budovu automatickým a riadiacim systémom.

Súčasné projekty nebytových budov by mali počítať s touto povinnosťou účinnou od roku 2025. Z toho dôvodu by vyhodnotenie malo byť súčasťou správy vydávanej súčasne s energetickým certifikátom budovy. Pre nové budovy sa energetický certifikát budovy vydáva pred kolaudáciou budovy.

Predmetný systém by mal na základe svojich funkcionalít (a) priebežne monitorovať, zaznamenávať, analyzovať a upravovať spotrebu energie, (b) porovnávať energetickú efektívnosť nebytovej budovy s referenčnými hodnotami energetickej efektívnosti budovy zisťovať straty v energetickej účinnosti technických systémov nebytovej budovy a informovať o možnostiach zvýšenia energetickej účinnosti, a (c) zabezpečiť komunikáciu s prepojenými technickými systémami nebytovej budovy a inými spotrebičmi v nebytovej budove.

V odseku 10 sa dopĺňa požiadavka na inštaláciu možnosti využívania diaľkového odpočtu na merače tepla. V súlade s požiadavkou smernice je táto povinnosť podmienená ekonomickou efektívnosťou a technickou vhodnosťou takejto úpravy. V zákone č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike je povinnosť inštalácie určených meradiel a pomerových rozdeľovačov nákladov v budove stanovená pre tie budovy, ktoré majú celkovú podlahovú plochu väčšiu ako 500 m2, čo je zohľadnené aj v tomto ustanovení.

VIII. Energetický audítor

Zjednodušuje sa výkon skúšky a aktualizačnej odbornej prípravy energetického audítora. Taktiež sa upravujú podmienky výkonu činnosti energetického audítora tak, aby mohol energetický audit v Slovenskej republike vykonávať aj energetický audítor zo zahraničia, ktorý spĺňa obdobné podmienky na odbornú spôsobilosť a na rozsah energetického auditu.

Požiadavka zúčastňovať sa aktualizačnej odbornej prípravy aspoň raz za tri roky bola predĺžená na lehotu piatich rokov. Zároveň došlo k predĺženiu lehoty zúčastniť sa prvýkrát aktualizačnej odbornej prípravy z pôvodných troch rokov odo dňa zápisu do zoznamu audítorov, na súčasných päť rokov od vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

IX. Poskytovanie informácií & goldplating

Upravuje sa povinnosť poskytovania informácií elektronicky, ak je to technicky možné, t.j. osoba, ktorá bude mať zavedený internet alebo iné dátové rozhranie, ktoré bude možné využiť na zasielanie informácii a vyúčtovania elektronicky, by mala takéto informácie dostávať elektronicky. Až následne by sa mala zvažovať realizácia poskytovania informácie a vyúčtovania v listinnej podobe. Podmienkou sú technické možnosti na obidvoch stranách.

V súlade s požiadavkami goldplatingu, zrušuje sa povinnosť subjektu poskytnúť informácie o určenom meradle tepla a teplej vody pri inštalácii nového meradla alebo pri výmene existujúceho meradla. Na druhej strane je potrebné zabezpečiť, aby si konečný spotrebiteľ mohol sám odčítať informácie namerané určeným meradlom alebo pomerovým rozdeľovačom tepla. To je v súlade s požiadavkou povinného mesačného informovania konečného spotrebiteľa o údajoch na meradle, ktoré má byť zavedené najneskôr od 1. januára 2022.