1. Nová regulačná politika ÚRSO

• ÚRSO pripravuje novú regulačnú politiku pre 7. regulačné obdobie, ktoré bude trvať od 1. januára 2028 do 31. decembra 2032. Regulačná politika je strategický dokument, ktorý určuje pravidlá, ciele a postupy výkonu regulácie v oblasti energetiky v Slovenskej republike.

• Nastavenie cieľov pre nové obdobie vychádza zo systematického vyhodnotenia doterajšej regulačnej praxe, ktoré malo identifikovať oblasti s dosiahnutým pokrokom, ako aj oblasti vyžadujúce ďalšie zlepšenie.

• Stabilnejšie ceny => Nový regulačný rámec má smerovať k stabilnejšiemu tarifnému prostrediu, zavedeniu mechanizmov na zmiernenie extrémnych cenových výkyvov a k vytvoreniu podmienok pre dlhodobejšie kontraktačné modely.

• Podpora konkurencieschopnosti priemyslu => Rámec má systémovo podporiť konkurencieschopnosť hospodárstva, s osobitným dôrazom na energeticky náročný priemysel, ktorý je citlivý na vývoj cien energií.

• Modernizácia sietí => Regulačná politika má podporiť investície do flexibility, akumulácie energie a modernizácie energetickej infraštruktúry vrátane digitalizácie a inteligentného merania.

• Bezpečnosť dodávok => Súčasťou cieľov je podpora diverzifikácie zdrojov energií a dosiahnutie primeranej úrovne energetickej sebestačnosti, tak aby bola zabezpečená dodávka energie aj v krízových situáciách.

• Transparentnosť trhových pravidiel => Nový rámec má vytvárať predvídateľné prostredie, ktoré podporuje dôveru účastníkov trhu a dlhodobú stabilitu energetického sektora.

• Zmena prístupu k energetickej chudobe => Namiesto plošných foriem podpory má byť zavedený adresnejší prístup k pomoci domácnostiam postihnutým energetickou chudobou.

2. SIEA mení podmienky projektov Zelená domácnostiam a Zelená solidarita

• Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) zverejnila nové všeobecné podmienky podpory pre národný projekt Zelená domácnostiam a pripravuje aj zmenu podmienok súvisiaceho projektu Zelená solidarita. Nový systém má znížiť chybovosť pri podávaní žiadostí a urýchliť ich spracovanie aj samotné vyplácanie príspevkov.

• Zmeny možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:

 - Priame vyplácanie domácnostiam => Doterajší systém poukážok sa nahrádza vyplácaním finančných príspevkov priamo na bankové účty domácností. Keďže SIEA už nebude prostriedky posielať zhotoviteľom, žiadatelia si budú môcť vybrať ľubovoľného dodávateľa na trhu; zoznam oprávnených zhotoviteľov zostáva záväzný len pre projekt Zelená solidarita.

 - Nový informačný systém a jednoduchší formulár => Domácnosti získajú stály prehľad o stave žiadosti a budú si môcť samy opravovať väčší rozsah údajov vrátane čísla listu vlastníctva a súpisného čísla; meniť nebude možné druh zariadenia, katastrálne územie, obec, okres a e-mailovú adresu. Ruší sa povinnosť predkladať samostatné doklady o inštalácii a vopred zadávať výkon zariadenia. 

 -  Zásobníkový systém a priebežné uvoľňovanie prostriedkov => Žiadosti o rezerváciu budú zaraďované podľa času podania a spracovávané plynule, bez nárazových vĺn. Na podporu je k dispozícii viac ako 28 miliónov eur; SIEA bude nové rezervácie spúšťať automaticky vždy, keď celkový objem rezervovaných financií klesne pod 1 milión eur, až do naplnenia limitu 2 milióny eur. Po potvrdení rezervácie bude mať domácnosť 45 dní na podanie žiadosti o vyplatenie príspevku vrátane dokladov o dokončenej inštalácii a zaplatení; po kontrole a podpise zmluvy SIEA vyplatí príspevok na účet domácnosti.

 - Nová registrácia pre pôvodne registrovaných záujemcov => Novú registráciu musia absolvovať aj záujemcovia registrovaní v pôvodnom systéme, keďže pôvodná registrácia neznamenala rezerváciu prostriedkov ani konkrétnu výšku príspevku. Registrácia v starom systéme bola uzavretá 15. septembra 2026; doteraz registrovaní záujemcovia budú na novú registráciu vyzvaní e-mailom.

 - Rozšírenie okruhu oprávnených žiadateľov a zariadení => Podporiť bude možné zariadenia uhradené a nainštalované po 1. januári 2024, a to v skolaudovaných rodinných domoch s prideleným súpisným číslom; podpora sa rozšíri aj na samostatné bytové jednotky v rodinných domoch. Podpora nebude určená pre novostavby pred kolaudáciou ani pre bytové domy.

 - Úprava výšky príspevkov => Maximálny príspevok na tepelné čerpadlá sa zvyšuje zo 4 370 na 4 600 eur a na kotly na biomasu z 1 500 na 1 800 eur; pri slnečných kolektoroch zostáva maximálna výška 2 300 eur. Pri fotovoltike sa maximálny podporovaný výkon znižuje z doterajších 3 kW, resp. 7 kW, na 2 kW a maximálny príspevok klesá na 1 150 eur z doterajších 4 025 eur, s cieľom zamerať podporu na inštalácie, pri ktorých dokážu domácnosti vyrobenú elektrinu reálne spotrebovať, a presunúť väčšiu časť zdrojov na zariadenia priamo znižujúce emisie CO₂ pri vykurovaní. Osobitné zvýhodnenie vo výške 15 % je určené pre domácnosti v rodinných domoch pri inštalácii bezemisných zariadení v oblastiach riadenia kvality ovzdušia alebo pri prechode z tuhých palív.

 - Harmonogram spustenia => Nové podmienky boli zverejnené 21. septembra 2026, deň nato nasledoval webinár k zmenám a postupu podávania žiadostí so zverejneným videozáznamom. Následne bude sprístupnený nový elektronický formulár na registráciu a v ďalšej fáze sa spustí rezervácia finančných prostriedkov.

 - Zmeny v projekte Zelená solidarita => V projekte zostáva zachovaný doterajší spôsob zvýhodnenej podpory prostredníctvom poukážok pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré môžu získať poukážku pokrývajúcu 90 % oprávnených výdavkov. Aktivácia nových žiadostí je od 15. septembra 2026 dočasne pozastavená, aby mali domácnosti s už aktivovanými žiadosťami priestor rozhodnúť sa, či chcú zotrvať pri súčasných podmienkach; na to musia doručiť súhlas na overenie príjmu najneskôr do 30. septembra 2026, inak sa ich žiadosť posúdi podľa nových podmienok. Administrácia rozpracovaných žiadostí a preplácanie už vydaných poukážok pokračujú bez zmeny. Výška príspevku pri kotloch na biomasu sa v rámci tohto projektu zvyšuje na sadzbu 216 eur/kW výkonu s maximálnym príspevkom 3 240 eur (namiesto 2 700 eur), pri slnečných kolektoroch zostáva na úrovni 3 600 eur, pri fotovoltike sa maximálny podporovaný výkon znižuje z 3 kW, resp. 7 kW, na 2 kW a maximálny príspevok klesá zo 6 300 eur na 1 800 eur.

3. ÚRSO v rámci cenovej regulácie oznámilo 

• ÚRSO zverejnilo na svojom webovom sídle formulár na predkladanie informácií o objektoch spotreby tepla, ktorý sú dodávatelia tepla povinní predložiť úradu každoročne do 30. septembra.

• ÚRSO upozornilo regulované subjekty, že po novele zákona o energetike sú povinné predkladať úradu návrh ceny na nasledujúci rok každoročne, v lehotách ustanovených zákonom o regulácii v sieťových odvetviach.

4. Nové pravidlá greenwashingu: ÚRSO sprísňuje kontrolu zavádzajúcich tvrdení na faktúrach za energie

• ÚRSO preveril podnet upozorňujúci na možné zavádzajúce tvrdenia pri dodávke energií, spojené s používaním výrazov ako „zelená elektrina“, „zelená energia“ alebo „uhlíková stopa“. 

• Kontrolou dotknutých dodávateľov zatiaľ neboli zistené žiadne porušenia, úrad však v podobných kontrolách plánuje pokračovať.

• Zároveň podľa § 17f ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike platí, že faktúra nesmie obsahovať reklamu ani iné údaje, ktoré by mohli spôsobiť nejednoznačnosť alebo neprehľadnosť vyúčtovania. 

• Od 27. septembra 2026 vstupujú do platnosti ďalšie, sprísnené pravidlá na ochranu spotrebiteľa v oblasti environmentálnych tvrdení obchodníka voči spotrebiteľom.

5. Zásoby zemného plynu SPP

• Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má plyn pre domácnosti na rok 2027 zabezpečený, keďže objemy nakúpil ešte v období priaznivejších cien. 

• Súčasné vyššie veľkoobchodné ceny plynu by preto nemali ovplyvniť ceny pre domácnosti v roku 2027, ich prípadné dlhšie pretrvávanie by sa však mohlo premietnuť do nákladov na zabezpečenie dodávok pre rok 2028.

• SPP sa zároveň pripravuje na obdobie po ukončení dovozu ruského potrubného plynu do Európskej únie a plánuje do budúcna rozložiť nákupy medzi viacero zdrojov a obchodných partnerov, vrátane Alžírska, Azerbajdžanu, LNG a spotových nákupov.

6. Zásobníky plynu vstupujú do vykurovacej sezóny na historicky nízkych úrovniach

• Naplnenosť zásobníkov plynu v EÚ sa v polovici septembra 2026 pohybovala na úrovni približne 67-68 %, čo je zhruba o 16 percentuálnych bodov menej než päťročný priemer pre toto obdobie a podľa dostupných údajov najnižšia hodnota zaznamenaná pre tento dátum od začiatku meraní.

• Situáciu zhoršuje výrazný pokles dovozu LNG z Kataru v dôsledku poškodenia zariadení na spracovanie plynu v Ras Laffane a obmedzení prepravy cez Hormuzský prieliv

• Najakútnejší deficit medzi členskými štátmi vykazuje Nemecko, ktorého zásobníky boli v polovici septembra naplnené len na približne 56 %.

• Ceny na referenčnom trhu TTF v prvej polovici septembra 2026 krátkodobo prekročili 84 eur/MWh, teda najvyššiu úroveň za takmer štyri roky, a následne sa ustálili v pásme približne 77–78 eur/MWh.

7. Súdny dvor EÚ: Insolventné podniky nemajú nárok na energetickú štátnu pomoc

• Súdny dvor EÚ rozhodol 24. septembra 2026 vo veci talianskej oceliarne Acciaierie d´Italia, že spoločnosti v úpadku, resp. v insolvenčnom konaní, nemajú nárok na energetickú štátnu pomoc určenú energeticky náročným podnikom na kompenzáciu nákladov na elektrinu a plyn.

• Súd potvrdil, že vnútroštátne orgány správne zamietli žiadosť spoločnosti o zaradenie medzi oprávnené podniky za rok 2025, keďže podľa usmernení EÚ o štátnej pomoci v oblasti klimy, životného prostredia a energetiky sa podnik „v ťažkostiach“ považuje za neoprávnený, nakoľko energetická pomoc má odlišný účel než je záchranná a reštrukturalizačná pomoc a tieto dva nástroje nemožno zamieňať.

• Rozsudok potvrdzuje, že Komisia sa pri schvaľovaní rámcov štátnej pomoci dobrovoľne obmedzila vo svojej diskrécii a členské štáty tak nemôžu tieto hranice obchádzať ani v prípade, že národné insolvenčné konanie smeruje k ozdraveniu podniku.

• Rozhodnutie má význam nielen pre Taliansko, ale aj pre ďalšie členské štáty, ktoré posudzujú oprávnenosť energeticky náročných podnikov v ťažkostiach na národné schémy kompenzácie vysokých cien energií, keďže potvrdzuje reštriktívny výklad pojmu „podnik v ťažkostiach“ vo vzťahu k tejto kategórii pomoci.

8. Komisia začala voči členským štátom rozsiahle konania pre porušenie povinností vyplývajúcich z práva EÚ v dôsledku oneskorenej transpozície kľúčových energetických smerníc EÚ

• Európska komisia pristúpila 25. septembra 2026 k formálnym výzvam voči 26 členským štátom za to, že Komisii nenahlásili úplnú transpozíciu smernice (EÚ) 2024/1788 o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s obnoviteľným plynom, zemným plynom a vodíkom. Lehota na transpozíciu smernice do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula 5. augusta 2026, a jediným štátom, ktorý si túto povinnosť splnil včas, je Taliansko – formálnu výzvu tak obdržali všetky ostatné členské štáty.

• Ide o rozsiahlu reformu pravidiel trhu so zemným plynom, ktorá zároveň po prvý raz vytvára samostatný regulačný rámec pre vyhradenú vodíkovú infraštruktúru (vrátane prístupu do sústavy a usporiadania trhu) s cieľom umožniť väčšie využitie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov bez ohrozenia bezpečnosti dodávok a cenovej dostupnosti energie.

• Vlády členských štátov majú od doručenia formálnej výzvy dva mesiace na dokončenie transpozície a nahlásenie opatrení Komisii. Ak odpoveď členských štátov nebude uspokojivá, Komisia môže vydať odôvodnené stanovisko ako ďalší krok pred prípadným postúpením veci Súdnemu dvoru EÚ.

• V rámci toho istého septembrového balíka Komisia zaslala 18 členským štátom (vrátane Belgicka, Francúzska, Španielska, Poľska, Rumunska, Fínska a Švédska) aj formálne výzvy za nedostatočnú transpozíciu časti revidovaných pravidiel vnútorného trhu s elektrinou týkajúcich sa slobodnej voľby dodávateľa a práva na tzv. zdieľanie energie (energy sharing).

• Žiadny členský štát navyše plne netransponoval ani revidovanú smernicu o priemyselných emisiách, čo len potvrdzuje pretrvávajúce oneskorenia pri vnútroštátnej transpozícii kľúčových energetických smerníc EÚ len niekoľko týždňov pred začiatkom vykurovacej sezóny.

9. Výbor ITRE Európskeho parlamentu schválil zmeny pravidiel TEN-E pre energetickú infraštruktúru

• Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) schválil 10. septembra 2026 zmeny pravidiel transeurópskej energetickej infraštruktúry (TEN-E), ktorými má byť posilnená energetická bezpečnosť a zlepšené cezhraničné prepojenie energetických sietí.

• Novými pravidlami má byť umožnené efektívnejšie plánovanie energetickej infraštruktúry na základe jednotných údajov a zároveň má byť posilnená úloha Európskej komisie pri tvorbe spoločného energetického scenára.

• Zmenami majú byť vytvorené nové nástroje na identifikáciu nedostatkov v elektrických a vodíkových sieťach, pričom investície majú byť smerované predovšetkým do oblastí, v ktorých sú najviac potrebné.

• Lepším prepojením energetického trhu by mali byť znížené rozdiely v cenách elektriny medzi krajinami a regiónmi, posilnená bezpečnosť dodávok a zlepšený prístup k cenovo dostupnej energii.

• Pri schvaľovaní nových projektov má byť zároveň najskôr posudzovaná možnosť využitia existujúcej infraštruktúry, prípadne digitálnych a dopytových riešení.

• Výbor ITRE sa zároveň dohodol na začatí rokovaní s Radou EÚ o konečnom znení tejto legislatívy. Rokovania budú môcť začať po tom, ako bude rozhodnutie výboru potvrdené na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

10. Výzva adresovaná Európskej Komisii na urýchlenú úpravu pravidiel pre obnoviteľný vodík

• Približne dve desiatky európskych energetických, vodíkových a priemyselných asociácií vyzvali Európsku komisiu na urýchlenú revíziu pravidiel pre výrobu obnoviteľného vodíka (RFNBO). Pravidlá určujú podmienky, za ktorých môže byť vodík vyrobený pomocou elektrolýzy považovaný za obnoviteľný, najmä z hľadiska pôvodu použitej elektriny a jej časového prepojenia s výrobou vodíka.

• Jednou z hlavných požiadaviek je odklad úplného uplatňovania kritérií dodatočnosti (additionality) do roku 2035. Podľa tohto princípu má byť pri výrobe obnoviteľného vodíka využívaná elektrina z nových obnoviteľných zdrojov, ktoré boli vybudované v súvislosti s výrobou vodíka.

• Ďalšia požiadavka sa týka časovej korelácie medzi výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov a výrobou vodíka v elektrolýze. Asociácie žiadajú zachovanie mesačného posudzovania namiesto hodinového, prípadne odklad zavedenia hodinovej korelácie do roku 2035. Cieľom je umožniť flexibilnejšie využívanie obnoviteľnej elektriny a znížiť náklady spojené s výrobou vodíka

• Navrhovaná je tiež úprava výnimky pre oblasti s vysokým podielom obnoviteľnej elektriny, pri ktorých by sa hranica mala znížiť z 90 % na 80 %.

• Asociácie zároveň požadujú, aby Európska komisia stanovila jasný harmonogram revízie a návrh zmien predložila do konca roka 2026. Podľa nich je potrebná väčšia regulačná istota, keďže rozhodnutia o investíciách do vodíkovej infraštruktúry a výrobných kapacít sa prijímajú na dlhé obdobie.